Slovenský jazyk a literatúra

        • Predmetová komisia


        •  

          Počas uplynulého školského roka sme zamerali pozornosť najmä na prípravu žiakov 4. ročníka na maturitné skúšky a na školský vzdelávací program v 3. ročníku. O správnosti nášho rozhodnutia nás presvedčili výsledky, ktoré dosiahli žiaci 4. ročníka, keď na PFEČ MS sme sa stali druhou najúspešnejšou strednou školou v Košickom kraji a zaradili sme sa medzi desať stredných škôl s najlepšími výsledkami v rámci Slovenskej republiky.

               Pri hodnotení školského vzdelávacieho programu v 3 ročníku sme vychádzali  z charakteristiky predmetu slovenský jazyk a literatúra.

          Na vyučovanie slovenského jazyka boli vo všetkých triedach 3. ročníka vymedzené 2 hodiny, na vyučovanie literárnej a dramatickej výchovy v III.A, B jedna, v ostatných triedach 3. ročníka dve vyučovacie hodiny.

               Jazyková časť predmetu sa zaoberala problematikou jazyka ako nástroja myslenia  a komunikácie medzi ľuďmi. Jazyk vníma ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka.

               Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných a kognitívnych kompetencií považujeme za východisko kvalitnejších výsledkov celého školského systému a následnej schopnosti žiakov uplatniť sa na trhu práce a v súkromnom živote.

               Do popredia sa vo vyučovaní jazyka dostali analýza a interpretácia textov/prejavov  a tvorba vlastných textov/prejavov, ktoré boli adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii.

               Analýza a interpretácia jazykových prejavov poskytli žiakom priestor na sebauvedomenie, žiaci objavovali a následne prejavili pozitívny vzťah k sebe a iným, nadobudli primeranú sebadôveru, schopnosť dokázať hodnotiť svoje prednosti i nedostatky, dokázali vyjadrovať svoje pocity a hodnotiť svoj vlastný citový stav, dokázali hodnotiť svoje správanie a jeho dôsledky.

               Cieľom jazykového vyučovania bolo, aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnu pestrosť   v rámci Európy a sveta, v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významu jazyka pre národnú kultúru dospeli k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí.

               Komunikačná gramotnosť sa má však cieľavedome budovať a rozvíjať vo všetkých vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby.

               Zmena didaktickej koncepcie vyučovania materinského jazyka sa odzrkadlíla  v:

          - sústave vzdelávacích cieľov,

          - obsahovom usporiadaní predmetu,

          - realizačnej rovine vzdelávania.

               Zmena v sústave vzdelávacích cieľov úzko súvisí s novou štrukturáciou všeobecných cieľov vzdelávania, ktoré sa orientujú na kompetenčno-pojmový model výchovy  a vzdelávania. Jazyková a slohová časť predmetu rozvíjala predovšetkým interaktívne využívanie komunikačných nástrojov. Veľa tém ale slúžilo aj na rozvoj sociálnej interakcie    v rámci heterogénnych skupín a formovania autonómneho správania.

               V obsahom usporiadaní predmetu sa do popredia dostali komunikačné spôsobilosti  a zároveň sa pre žiakov didakticky dotváral relatívne ucelený systém jazyka. Faktograficky presýtený obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunikátmi. Najväčší akcent sa pritom kládol na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať ap.

               Realizačná rovina vzdelávania sa priklonila ku konštruktivistickému prístupu k učeniu. Znamená to, že riešením úloh žiak sám prichádzal na základe usmerňovaného zážitkového vyučovania na nové poznatky, ktoré vyučujúci systematizovali a zovšeobecňovali. Naďalej je potrebné veľkú pozornosť venovať získavaniu komplexných kompetencií, napr. dotvárať schopnosť žiakov interpretovať rôzne druhy súvislých aj nesúvislých textov (je nutná spolupráca aj s inými vyučovacími predmetmi, ktoré budú rozvíjať ďalšie stratégie čítania  s porozumením orientované na texty špecifické pre dané predmety). Veľký dôraz sa musí položiť na vlastnú produkciu ústnych aj písaných prejavov samotnými žiakmi.

               Do učebných osnov sme včlenili aj vzdelávacie výkonové štandardy. Pri výkonovom štandarde sme vychádzali z optimálneho výkonu žiaka

               V literárnej a dramatickej zložke sme opustili historické usporiadania obsahu literárnej výchovy. Učivo sme koncipovali ako rozvíjanie žiackych čitateľských a interpretačných zručností, čo bolo spojené s osvojovaním si základných teoretických poznatkov o literárnom umení, resp. skvalitňovaním kognitívnych funkcií a esteticko-emocionálnych potenciálov žiakov. Poznatky do svojich vedomostí konštruoval žiak sám na základe podnetov, ktoré mu pripravili vyučujúci. Dialo sa to v pracovných skupinách , čo viedlo k rozvíjaniu sociálnych väzieb a k rozvoju schopností kooperácie.

               Získané zručnosti mali žiaci možnosť otestovať si na vlastnej tvorbe literárnych žánrov, ktoré sa motivačne umiestnili na internetovú stránku školy v rámci predmetu slovenský jazyk.

               Z edukačných cieľov sa žiaci zameriavali na kognitívne, komunikačné, interpersonálne a intrapersonálne kompetencie.

              Ako veľmi šťastné považujeme rozhodnutie vedenia školy zvýšiť hodinovú dotáciu  v literárnej     a dramatickej výchove o jednu hodinu, pretože to umožňuje dostatočne precvičovať, umocňovať získavané poznatky a možnosť vytvorenia priestoru na vlastnú literárnu tvorbu žiakov. V priebehu školského roka bolo potrebné inovovať  tematický plán pre tretí ročník, pretože opäť neboli k dispozícii učebnice.

               V štvrtom ročníku vyučujúci počas roka vyučovali podľa časovo-tematických plánov, ktoré bolo na začiatku školského roka aktualizované vyučujúcimi SJL. Vo vzájomnom dialógu medzi učiteľom a žiakom vyjadrovali vlastné postoje ústnym podaním, ale mali dostatok priestoru a možností na formulovanie svojich myšlienok aj v preberaných slohových útvaroch na hodinách SJ a pri interpretácii literárnych diel na hodinách L. Vyjadrovali svoje postoje k environmentálnym problémom, nebezpečenstvu, ktoré so sebou prinášajú drogy,      k výchove  a rodičovstvu.

               Vyučujúci dbali na úlohy súvisiace so vzdelávaním v oblasti ľudských práv a s predchádzaním všetkých foriem diskriminácie, xenofóbie, intolerancie a rasizmu v súlade s Chartou ľudských práv a slobôd. Na hodinách literatúry bola východiskom práca s literárnym textom, kládli sme dôraz na čítanie s porozumením, žiaci sa naučili robiť analýzu diela, stali sa schopnými vnímať a odhaľovať viaceré roviny a plány literárneho diela.

               K humanizácii a vzájomnému zblíženiu žiaka a učiteľa sa vhodne využila aj literárna exkurzia, vedenie debatného krúžku a skutočnosť, že mnohí vyučujúci SJ sú triednymi učiteľmi a PhDr.. J. Petreková má na starosti styk s kultúrnymi inštitúciami. V úsilí zlepšiť písomný prejav žiakov sa venovala pozornosť praktickým činnostiam a ich využívaniu v praxi.

               Učitelia medzi sebou pravidelne uskutočňovať vzájomné konzultácie s cieľom zvyšovať efektivitu vyučovania žiakov. V tomto trende je potrebné pokračovať aj naďalej (zodpovední všetci vyučujúci SJL). VPK priebežne aktualizuje internetovú stránku

          b) aktivity PK počas školského roka

               Pred začiatkom školského roka bol vypracovaný VPK plán práce PK a boli aktualizované tematické plány, na čom sa podieľali všetci vyučujúci SJL, plány boli následne schválené. Vyučujúci podporovali žiakov a usmerňovali ich v tvorivej literárnej činnosti, zorganizovali školské kolo v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, v porote boli A. Petrek, M. Radačiová, M.Jaroščáková. Školské kolo súťaže v prednese poézie a prózy HVIEZDOSLAVOV KUBÍN sa uskutočnilo za účasti 19 účinkujúcich.

               J. Petreková priebežne aktualizoval nástenku Slovenčina veselo i vážne, VPK zorganizoval literárnu exkurziu pre žiakov druhého ročníka, ktorej sa z vyučujúcich zúčastnili A. Petrek,  M. Radačiová. Za finančnej pomoci ZRPŠ sa priebežne dopĺňala učiteľská aj žiacka knižnica. Vyučujúci sa podieľali na zostavovaní kultúrnych vystúpení žiakov na školských podujatiach. Pod vedením M. Valchovej pracoval Debatný krúžok.

               D. Štroncerová viedla krúžok Tvorivé písanie v slovenskom jazyku. Aj jej členovia sa v prevažnej miere zapájali do súťaží a dosahovali veľmi dobré výsledky. V rámci vyučovania slovenčiny som so žiakmi tried, v ktorých tento predmet vyučujem, zorganizovala a v mimoškolskom čase spoločne so žiakmi navštívila nasledovné divadelné predstavenia v Štátnom divadle v Košiciach:

          N. Richard Nash: Obchodník s dažďom; 16.12.2010 (II.AE, III.D)

          W. Shakespeare: Rómeo a Júlia; 13.3.2011 (III.D)

          Július Barč-Ivan: Mastný hrniec; 21.6.2011 (II.E a III.D)

          Fernando Arrabal: Trojkolka (derniéra); 28.6.2011 (II.E a III.D)

          Krúžok slovenského jazyka – určený najmä pre žiakov 4. ročníka. Ťažisko práce krúžku spočívalo v práci s literárnymi i neliterárnymi textami, ich rozbormi a v samostatnej práci žiakov a tvorivom písaní.

          Tvorivé písanie v slovenčine – nadviazalo vo svojej činnosti na predchádzajúci školský rok, žiačky boli aktívne najmä v práci v školskom časopise Homo Studiosus. V lete sa chystajú na letnú školu pre začínajúcich píšucich redaktorov, ktoré organizujú rôzne vysoké školy pre stredoškolákov.

          Ďalšia skupina v krúžku (tí, ktorí v krúžku v tomto školskom roku začínali) prešla základným cyklom rôznych druhov písania od akrostichov až po voľné písanie a tak isto sa zapojila do rôznych súťaží v pôvodnej tvorbe.